|
|
Ján Petro, Rekviem pre fúkaciu harmoniku
Odovzdávam posolstvo mne vštepené mojimi rodičmi svojim deťom, vnukovi a vám prostredníctvom riadkov tejto zbierky.
Život beriem taký, aký je... nevybral som si ho, ale musím ho žiť“.
Skomercionalizovaná doba, nevraživosť medzi ľuďmi, uponáhľanosť, egoizmus, dennodenné klamstvá, ktoré sa stávajú samozrejmou pravdou v ďalší deň... a tak ďalej... Ďakujem však Bohu za to, že mám právo s tým nesúhlasiť.
„Kabát smútku je v záložni a dáždnik žiaľu s ním“... spieva Janko Lehotský...
|
|
Ján Petro, ...nedopovedané...
...to, čo bolo nedopovedané...
|
|
Ján Petro, Len mi neuleť
Pred štyrmi rokmi vyšla táto básnická zbierka v elektronickej podobe v českom vydavateľstve, pod zastrešením pána Václava Hejnu.
|
|
|